Ľudia sú prirodzene bytosti, ktoré potrebujú žiť v skupinách, potrebujú lásku, pocit bezpečia a pocit, že patria do istej skupiny ľudí, iba vtedy sa cítia kompletní a majú pocit, že ich život má nejaký skutočný zmysel. Našim spoločným cieľom v živote je nájsť si stáleho, milujúceho, ochotného partnera, ktorý nám bude rozumieť a bude pri nás stáť v dobrom aj v zlom, v zdraví i chorobe. Nie je na tom nič zvláštne, ľudská bytosť potrebuje lásku a porozumenie a ak sa jej nedostáva, trpí osamelosťou a pochybnosťami o sebe samom.

Keď však aj nájdeme partnera a či už iba dúfame, že je to ten pravý a že by to konečne mohlo vyjsť, alebo sme určite presvedčený, že on je ten pravý a len s ním to má zmysel, musíme často krát vo vzťahu riešiť nepríjemné záležitosti a spory. Občas sú vážnejšie a občas sú to len obyčajné malichernosti, ktoré naozaj nestoja ani za zmienku a odstupom času ani sami nerozumiete, prečo ste sa práve za takéto hlúposti vôbec hádali.

V každom vzťahu však občas nastane kríza, nech už sa s partnerom ľúbite až za hrob. Patria jednoducho no bohužiaľ k životu. Nedejú sa však len tak, pre nič, za nič, ale majú svoj význam a to ten, že vás majú do budúcna niečo naučiť a ak sa poučíte môžete ísť bezstarostne ďalej. A práve vážnejšie nedorozumenia môžu občas potopiť aj tú najúprimnejšiu lásku. Napríklad zásadný rozdiel v názoroch, rozličný pohľad na budúcnosť alebo obmedzovanie partnera v niektorých veciach, ktoré sú preňho dôležité.

V každom vzťahu je veľmi dôležitá najmä schopnosť otvorenej komunikácie, úprimný vzťah založený na úprimnosti a priateľstve je vyžaduje. Bez komunikácie a priateľstva aj tá najhorúcejšia láska časom vychladne. A druhá vec, je vedieť ustúpiť a robiť kompromisy, bez týchto vzťah dlho nevydrží. Nesnažte sa teda mať za každú cenu pravdu, pamätajte, že v prípade plnohodnotného vzťahu musí ísť ego bokom a hra typu „ja som tvrdohlavejší ako ty“ skutočne nikam nevedie.