Čoraz viac ľudí si zvyklo obedovať či večerať v reštaurácii. Oslava narodenín, svadieb, krstín, či iných významných sviatkov sa dnes robí v reštauračnom zariadení.
Je preto hneď niekoľko dôvodov:
- Nemáme čas pripravovať samy veľké hostiny
- Nemáme priestor v byte či dome pre veľké množstvo ľudí
- Chceme sa venovať hosťom a nie behať z kuchyne k stolom a naopak
- Prenášame zodpovednosť za prípravu jedál na iného
Niekedy je ale problémom výber vhodného zariadenia. Malo by byť:
- Dostupné dopravou
- Dostupné cenou
- S chutnou kuchyňou
- S dvorom, či parkom pre deti
- S možnosťou oddelenia od ostatných návštevníkov
Vyberáme si najčastejšie na základe:
- Vlastnej skúsenosti
- Odporúčania dobrých známych
- Odporúčania z recenzií
- Na základe reklamy
Keď máme hostí z cudziny vždy vyberáme možnosť poskytnúť miestne a slovenské špeciality.
Na švédskych stoloch vždy prvé zmiznú pirohy, „holúbky“ z plnenej kapusty, „máčanka“, kapustnica, oštiepky, syrové korbáčiky, placky, lokše, bryndzové halušky so slaninkou.
Toto vieme veru urobiť najlepšie u nás. Plnenú kapustu aj v susednom Maďarsku- ale predsa len je trocha iná.
Keď idem tam- dám si perkelt a halaszle, guľáš.V Taliansku cestoviny a kávu. V Španielsku paelu a sangriu. V severských krajinách ryby. V Rusku kaviár a kyslú polievku, prípadne mäsové pirohy.
Na dovolenkách skrátka vždy jem iba miestne špeciality. Patrí to k poznávaniu. Poznávam chute, kombinácie- nové jedlá. Nikdy ale neprenášam tieto jedlá do svojej kuchyne a nikdy si ich neobjednám v slovenskej reštaurácii. Ostanú v mojich spomienkach navždy spojené s navštívenou cudzou krajinou.
Nepáči sa mi preto počas reštaurácii pribúdajúcich u nás s cudzími jedlami. Jedlá sú cudzie a aj ich názvy. Pre zaujímavosť jedna či dve neprekážajú, vadí mi ale, že ich je pomaly viac ako tých našich- slovenských.