Určite ste sa neraz pýtali, prečo sú také veľké rozdiely medzi ľuďmi chudobnými a ľuďmi bohatými a prečo sa každým rokom táto priepasť zväčšuje. Odpoveď na túto otázku nájdeme náhľadom cez minulosť až po súčasnosť a pochopením vývoja predajového systému.
 
Po priemyselnej revolúcii začal rozvoj predaja a nových výrobných postupov. Tento rozvoj zakrnel po rozpútaní dvoch svetových vojen a tak bolo nutné následne začať stavať základy od znova. Práve toto obdobie pripravilo pôdu na rozvoj priemyslu – bolo čisté pole na realizáciu – priestor na budovanie nových podnikov, vďaka čomu sa pomaly začalo vytvárať  veľa pracovných miest – i keď to išlo zo začiatku veľmi pomaly. Tu ale nastal zlom. Niektorí ľudia boli „šikovnejší“ ako ostatní a začali sa drať do popredia. Vytvárali podniky, kde začali zamestnávať ľudí, ktorí robili prácu za nich. Vytváral sa postupne systém, ktorý poznáme dnes – rozdelenie na zamestnancov a majiteľov firiem.

 
V čom spočíva problém
 
Tu sa začína vytvárať problém: ľudia, čo nevytvárajú žiadne hodnoty, využívajú ľudí, na ktorých to všetko stojí. Na vysvetlenie situácie si uvedieme jednoduchý príklad:
 
Robotníci z rozvojových krajín (či už ide o afrických robotníkov na diamantových baniach, či čínskych roľníkov na ryžových poliach, či deti pracujúce na plantážach a. i) zarobia za svoje celodenné úsilie horko – ťažko na svoju stravu. Často si musia vyberať medzi platením podnájmu (ktoré väčšinou tvorí len prázdna drevená chatrč s jednou miestnosťou) alebo kúpou jedla (to pozostáva z varenej ryži alebo inej lacnej stravy). No produkty, ktoré svojou prácou vyrobia, majú niekoľko násobnú hodnotu – niekedy až takú veľkú, že za deň roboty by sa cena produktu šplhala od 20 po tisícky eur. Kde ale tie peniaze miznú, keď ľuďom, čo tieto hodnoty vytvárajú, nejde skoro nič? A to je vlastne tá otázka. Kam…
 
Miznúce peniaze
 
Ako sme si už povedali, “šikovnejší“ ľudia zamestnávajú iných ľudí a veľakrát takým štýlom, že im nezabezpečia ani základné podmienky prežitia. Možno sa Vám to zdá kruté, ale je to tak – majitelia firiem chcú zarobiť čo najviac a to sa dá docieliť len tak, že sa čo najviac znížia náklady. Niektorí sa neštítia ani vykorisťovaniu ľudí, čo nemajú na výber a urobia za almužnu čokoľvek, lebo proste nemajú na výber. Tento vzorec pri tom vyzerá nasledovne:
 
Percentuálny stav platenia nákupu produktu od výrobcu po spotrebiteľa:
 
10-30%(i menej) výrobcovia ˂ 70% majitelia firiem, reklamné agentúry ˂ 100% spotrebiteľ